lásky a iné prúsery

Čítať denník mojej staršej sestry, bolo niečo ako listivať v stránkach pánskeho magazínu, oddelenie príbehov. Ešte šťastie, že o tom nevedela, lebo by som teraz nepísal tieto riadky. Nie že by som bol nejaký skaloverný čitateľ toho časopisu, ale jednoducho mi to pripomenulo moje detské časy, keď sme chodili s chalanmi do garáže pozerať obrázky nahých žien, v otcových starých časopisoch. Nahovárať si že je to druh úchylky nebolo vtedy vôbec namieste. Odvtedy sa veľa zmenilo, zopár kamarátov malo odvtedy jasno, čo a ako. Čakať, že raz príde za tebou otecko s mamičkou a začnú ti opisovať svoje  tajné finty, boli reálne asi ako vyhrať prezidentské voľby. Chlapče, dcérenka, trápte sa ako viete, alebo aj tak vietie toho o tom viac ako my. Sexuálna orientacia väčšiny, myslím vtedy z tej garáže, sa nevymykala aktuálným konveciam, ale nejaké individá sa trochu prepólovali. V mojom prípade to nebolo vždy jednoznačné. Ešte niekedy dávno, za čias, keď som chodil na gymo si pár spolužiačiek myslelo, že som gay. Pravdepodobne ich k tomu viedol fakt, že som vtedy nemal žiadné dievča a ony mali strašný zálusk. Teraz sa nechcem chváliť, ale liezlo mi to dosť na nervy. Našlo sa aj pár milostných listíkov priamo z vlastných radov. Vtedy som tomu nerozumel, ako je asi normálne u googlojúcich sa pubertiakov, medzi ktorými som trávil väčšinu svojeho mladíckého času. Dosť pochopiteľne, ale mne sa zdalo, že sa zrazu všetky spikli proti mne.
Naozajstnou ranou pod pás bolo, keď ma začala baliť moja slobodná matikárka s jedným nemanželským deckom.Nechcel som radšej vedieť prečo ju nechal, ale počas hodín s ňou som odpočítaval každú sekundu. Rola matky, z bilologicko-psychického hľadiska može prerásť do fatálných rozmerov. Čiže, keď si to tak jednoducho zoberieme, ženské potrebujú chlapa, asopň na určité obdobie. Keď už nejakého majú, počítajú už s touto možnosťou, že otehotnieť nebude až taký problém. Keď sa ale s pribúdajúcimi rokmi nedoství nejaký potencionálny otecko, začnú stresovať, a preto častokrát dochádza aj k tomu, že sa uspokoja s hocičím čo je poruke. Muži sú na tom v miernej výhode nie len preto, že im netikajú biologické hodiny a niekedy sa dostaví aj puberta stredného veku. Ako nezávislý pozorovateľ tohoto nevídaného javu sledujem ako moji kamaráti bez ženskej spoločnosti trpia, aj keď navonok sa tvária, že je všetko ok a že im to vyhovuje. Ako muži, v tých najlepších rokoch, by už isto uvítali nejakého toho potomka. Pokračovalo to aj v maturáku, po stužkovej. Mali sme slobodnú triednu, ktorá chodila strašne nadržaná a nejaký  potenciálny chlap bol v nedohľadne. Čiže sa začala zaokrúhľovať a vytvorila alianciu slobodbých intelektuálne založených žien, ktorá organizovala dámske výpady. A tak si raz spolu sadli všetky spolu a začali sledovať záznam zo stužkovej. Od nemenovaných zdrojov som sa neskôr dozvedel, že dosť oslintali celú telku. A odvtedy som bol študent s veľkým fanklubom slobodných žien tridsať plus, na krku pár poblaáznených spolužiečiek a polovicu speváckeho zboru, ktorého som bol kedysi členom.
Preto malá rada pre všetkých, ktorí sú v podobnom maleri ako som bol vtedy ja. Nečítajte čo vám do rúk nepatrí, hlavne denníky a iné spisy svojich starších súrodencov. A majte na pamäti, že ostať doma bývať s rodičmi ako starý mládenec,dievka tiež nie je najracionálnejšie, preto choďte a množte sa.