1. 1.KAPITOLA
Dobrý večer Smútok, ďalšia veľmi úspešná kapitola tohto technicky vydimenzovaného sveta.
-Jerry prečo si zasa nechal otvorenú tú fľašku od whisky? Okamžite ju zavri, Skríkla Michel. Pôjdeme večer niekam von, dneska sú to už skoro štyri týždne, čo sme spolu.
-Ja si to plne uvädomujem a beriem na seba všetky negatívne dopady, povedal Jerry a hodil sa na koženú sedačku spolu s nedopitou fľašou.
–Ty si pekne sadni, zapni si telku a nechaj ma aspoň na chvíľku napokoji. Dnes som mal posratý celý deň, prišla za mnou dneska ráno do ordinácie tá krava Brenda.
-Som si plne vedomý toho, že keď ti to budem opisovať, nebudeš plytvať ironickými poznámkami a vyčítať mi, že sa jej nemôžem zbaviť.
Brenda bola totiž Jerryho bokovka, ktorú stretol, alebo lepšie povedané, ona ho opitého vtiahla do svojho bytu a rozdali si to v pracovni jej manžela. Nech má ten úbožiak Karol aspoň trošku vzrúšo v tomto bodreli papierovačiek. Brenda bola ten typ ženy, ktoré sú každý večer vo svojom obľúbenom nočnom podniku a dokážu prekecať celý večes so svojimi kamarátkami a ich kamarátkami a kamarátmi. V ten osudový večer šiel Jerry zapiť svoje nekonečne deprimujúce stretnutie so svojím šéfom náhodou do podniku, do ktorého v živote ani nezakopol. Veď do Hawany chodili len nablískané paničky, buzny , miestní umelci a zakomplexovaní biznisnmani, ktorých manželky zahýbali so všetkým, čo malo vtáka.
V živote som tam nebol, pomyslel si Jerry a pritom je to len cez ulicu od jeho ordinácie. Vošiel dnu , zišiel dolu schodmi s baru a objednal si veľkú whisky. Tá búrka so šéfom bola fakt dosť nahovno, načo mi to bolo treba chodiť dnes do práce. Slečna na druhej strane pultu ixovala jedného panáka za druhým. Asi sa jej dneska darilo ako mne, pomyslel si Jerry.
-Pošlite tej dáme niečo čo pije, objednal u barmana Jerry. Tá slečna hneď, ako uvidela možnú korisť mávla smerom ku mne, tak som neváhal a prisadol si k nej.
-Ďakujem za drink, povedala ženská. Volám sa Brenda a podala mi ruku. Jerry, teší ma.
-Tak Jerry, čo robí taký fešák sám v takom to pajzli a ožiera sa? Odpoviem vám otázkou.
-Prečo asi smerujú všetky cesty úplne inými smermi a stretnú sa práve v tomto bare? Netuším, odpovedala Brenda.
-Asi každý rieši svoju iróni osudu resetovaním mozgu chľastom a rozpráva svoje prúsery úplne naznámym ľuďom a naivne dúfa že mu niekto pomôže.
-A mám pocit, že si musíme dať spolu ešte nejedného panáka. Tak Brenda dneska si musí človek dobre vedieť, čo povie svojmu šéfovi. Sväťa pravda Jerry, ale nechajme prácu prácou, lebo by sme sa museli vrátiť do svojej práce a nakopať svojim šéfom prdel. No a tak nejak pokračovala veľmi strohá komunikácia týchto podnapitých dospelých ľudí, ktorí už nemusia hovoriť rodičom, kedy sa vrátia domov z rande, môžu si zapáliť cigaretu alebo im bez problému nalejú v bare bez toho aby si vypýtala obsluha ich občianku. Princíp hry je stále rovnaký, len sa menia hráči, ktorí si myslia, že majú na viac. --Ešte jednu rundu a ideme. Jasné Jerry. Lenže každý svojou cestou.
- Zhodou náhod sa naše cesty pretli, takže si dáme ešte jeden na vyriešenie globálnych problémov. Po tejto náročnej konverzacií si Brenda zavolala taxík a Jerry súhlasil, že sa zvezie s ňou. V tom stave mu bolo úplne jedno, kde ho vyložia, a tak sa nejakým nevysvetliteľným spôsobom ocitol u Brendy v byte.
Hneď ako sa Jerry zobudil, zisil že nie je vo svojom byte, ani vo svojej posteli, dokonca ,že nie je v žiadnej posteli, ale pod stolom a je prikrytý nejakou plachtou, asi záclonou. Vošiel do kuchyňe, v ktorej pobehovala Brenda len v krátkom spodnom prádle a bolo na nej jasne viedť, že si večer poriadne užila.
-Dobré ránko, ako sa ti spalo Jerry?, zapriala mu Brenda a položila mu na stôl kávu.
-Bolo aj lepšie, zamrmlal a pustil sa do jedla. Vôbec ráno nejedával, ale keďže už bola pokročilá hodinka, hodil do seba dve obložené hrianky .
-Dnes nemusíš do práce Brenda? Nie, dnes mám voľno už len z toho dôvodu, že sa mi nechce. A manžel sa vráti domov zo služobky až večer, takže kam sa ponáhľať?
- No to ti závidim, každú chvíľku môžem očakávať telefonát z práce a môjho nasratého šefa.
Pod oknom zaparkoval strieborný Mercedes a manžel Karolko si to už smeroval hore schodami.
-Kurva, spíšťala Brenda, musíš rýchlo zmiznúť. A kadiaľ? Rýchlo na balkón. Jerry schytil prvé, čo mu prišlo do ruky, v tomto prípade to bol obrus zo stola, a omotal si ho okolo pasu.
-Ahoj miláčik, už som doma! zabuchol dvere Karol. Tak skoro som ťa nečakala. Len som chcel byť čím skôr doma, už som sa nemohol dočkáť, kedy ťa uvidím.
Jerryho klepalo na balkóne a chcel odtiaľ čím skôr zmiznúť. Preliezol na nižší balkón a keď zistil že dvere na ňom boli pootvorené vliezol dnu. Do izby práve vošla asi dvadsať štyri ročná výsoká brunetka len v tenkej košielke. Ako ho uvidela skríkla a z ruky jej vypadla blúzka.
-Psssst, zasyčal Jerry, pokojne, ja vám všetko vysvetlím. Táto dievčina bola nádherná, hneď ako ju uvidel zapáčilo ja mu jej telo. Je to taká nepríjemná situácia, je mi to veľmi ľúto.
- Chápem suseda z vedľajška. Tá je naozaj šikovná potvorka zasmiala sa dievčina.
-Jerry podal jej ruku, Becky, potriasla mu rukou, a on hneď pocítil, ako ho jej dotyk poblúznil. Bol to preňho pocit, ako keď sa prevážaš autom po nábreží a všetko je zaliaté zapadajúcim slnkom. Už bolo všetko viac než jasné. Pohladil ju po líci a prešiel rukou až k jej vlhkým nohavičkám. Nasledoval búrlivý tanec v posteli. Becky bola naozaj úžasná so všetkým, čo k tomu patí.
-Vieš, že sa vôbec nečudujem tej susede? Si naozaj stroj. Ďakujem, ale stroje nedokážu cítiť, až na robota Primusa. To som tak nemyslela, zájdem o poschodie vyššie pre tvoje veci, zachichotala sa Becky.
Jerry sa obliekol, pobozkal ju na čelo a odišiel.
Komentáre